Pomáhať veriacim premýšľať, pomáhať premýšľajúcim veriť

Definícia filozofie

„Filozofia,“ hovorí Alvin Plantinga, „je len hlboké premýšľanie nad niečím.“ Je to cesta alebo štúdium alebo vzdelávanie sa o tom, ako dobre premýšľať.

Toto okamžite oddeľuje filozofiu od emocionálnych pocitov toho, čo cítime, že je pravda alebo našich prianí o tom, čo chceme, aby bola pravda. Práve o toto vo filozofií ide – odložiť naše pocity a emócie a pozrieť sa na to, čo je X a či je pravdivé alebo nie.

Inými slovami: Namiesto toho, aby filozof hovoril: „Mám pocit, že toto je tak a tak,“ hovorí: „Myslím si, že toto je tak a tak a tu sú moje dôvody“ (toto má byť aj postoj apologétu, čo je dôvodom pre úzke spojenie filozofie a apologetiky).

„Je všeobecne známe, že neexistuje pevná a stála a vzduchotesná a všeobecne akceptovaná definícia filozofie,“ povedané jednoducho.

„Neexistuje množina nevyhnutných a dostačujúcich podmienok pre klasifikovanie nejakej aktivity ako „filozofickú,“ podmienky, ktoré uspokojujú všetkých filozofov,“ povedané filozoficky.[1]

Toto je fakt. Nie je to však problém. Vo všeobecnosti nepotrebujeme definíciu niečoho, čoho črtám a príkladom rozumieme. Môžeme poznať príklady historického štúdia alebo človeka alebo lásky alebo hmoty alebo množstva iných vecí bez toho, aby sme ich vedeli správne definovať.

Napriek tomu sú definície dôležité a pomocné a aj keď neexistuje jediná a všeobecne prijímaná definícia filozofie, nejaká definícia je možná (to, čo je definícia a či je potrebná a aké typy sú, je samo o sebe otázka pre filozofiu).

Tu sú tri pokusy o formuláciu takejto definície.

1. Etymológia slova filozofia je láska (filia) k múdrosti (sofia).

Filozof je milovník múdrosti. Sokrates tvrdil, že nepreskúmaný život je nehodný žitia a stredovekí filozofi hľadali múdrosť o poznaní a pravde a krásne a dobrote. V tomto zmysle je teda filozofia pokus o hlboké a rozumné premýšľanie (hlboké nemusí byť stále rozumné) o živote a o svete a o veciach, na ktorých najviac záleží (to, aké to sú je tiež otázka pre filozofiu).

Filozofia môže pomôcť vytvoriť si racionálne oprávnený a pravdivý svetonázor, (rovnako ako je každý človek filozof má aj každý človek svetonázor, či chce alebo nie) teda, usporiadanú množinu tvrdení, ktorým človek verí, hlavne tvrdenia o najdôležitejších otázkach života.

2. Naše porozumenie filozofie sa vylepší keď si uvedomíme, že filozofia často slúži ako druhoradá disciplína.

Napríklad biológia je prvoradá disciplína, ktorá študuje živé organizmy. Filozofia je druhoradá disciplína, ktorá študuje biológiu. Vo všeobecnosti je možné mať filozofiu o X, keď X je akákoľvek náuka alebo vedná disciplína alebo odvetvie; napríklad zákony, matematika, vzdelanie, veda, vláda, medicína, história, literatúra a pod.

Keď filozofi skúmajú iné odvetvie (na formulovanie filozofie tohto odvetvia), pýtajú sa normatívne otázky o tejto disciplíne (napr. otázky o tom, čo by sme si mali alebo nemali myslieť alebo veriť o tejto disciplíne a prečo), analyzujú a kritizujú predpoklady, ktoré toto odvetvie má, ujasňujú jej koncepty a integrujú toto odvetvie s inými odvetviami.

Zoberme si ešte raz príklad biológie. Filozofi sa pýtajú otázky ako: Čo je to život a ako sa líši od neživota? Ako by sme mali formovať a testovať a používať vedecké teórie a zákony? Je morálne akceptovateľné robiť experimenty na živých organizmoch? Čo je etické a čo už nie? Čím sa líšia zvieratá od ľudí okrem toho, že sú menej vyspelé?…

Tieto otázky sú svojou podstatou filozofické a sú kladené pre dané odvetvie alebo náuku alebo vednú disciplínu.

Ešte jedna dôležitá vec. Pretože filozofia spochybňuje a pracuje na úrovni predpokladov, (tým, že klasifikuje a kritizuje a ujasňuje predpoklady daného odvetvia) je filozofia jediným odvetvím štúdia, ktoré nemá nespochybniteľné predpoklady vo svojom vlastnom odvetví. Inými slovami, filozofia sa vzťahuje a vracia k samej sebe, lebo otázky o oprávnení a metodológii a definícii filozofie sú svojou podstatou filozofické.

Podstata a cieľ a význam akejkoľvek vednej disciplíny vrátane filozofie, je otázka pre filozofiu.

3. Tretí spôsob charakterizovania filozofie je jednoducho vymenovanie rôznych odborov filozofie.

K mnohým druhoradým odborom filozofie, ako je filozofia vedy alebo filozofia náboženstva, je vo filozofii niekoľko prvoradých odvetví. Tu sú štyri z nich:

Logika skúma a študuje a usporadúva princípy správneho premýšľania a argumentovania (a zaoberá sa otázkami ako: Kedy záver oprávnene vyplýva z premís a prečo?)

Epistemológia je štúdium poznania (a zaoberá sa otázkami ako: Čo je to poznanie? Môžeme ho mať? Ako veci môžeme poznať? Aké veci môžeme poznať s istotou?)

Metafyzika je štúdium bytia a reality (a zaoberá sa otázkami ako: Čo to znamená, že niečo existuje? Je hmota skutočná? Existuje vedomie? Ktoré veci určite existujú?)

Axiológia je štúdium hodnôt, väčšinou etických a estetických hodnôt (a zaoberá sa otázkami ako: Čo to znamená, že niečo je správne a nesprávne, nádherné alebo odpudivé?)

Tieto odbory spolu s mnohými druhotnými oblasťami skúmania tvoria cieľ a pôdu pre filozofiu. V týchto odvetviach štúdii má filozofia obzvlášť kritickú a konštruktívnu funkciu.

Filozofia je kritická, pretože skúma predpoklady a žiada oprávnenia pre pravdivosť tvrdení a študuje a klasifikuje a analyzuje ich koncepty.

Filozofia je konštruktívna, pretože sa snaží poskytnúť synoptický pohľad; snaží sa nazhromaždiť všetky relevantné fakty do racionálneho systému a hľadať najlepšiu formuláciu a oprávnenie pre svetonázor.



[1] Dobrí filozofi sa snažia povedať všetko jednoducho (preto je dnes pomerne málo dobrých filozofov, lebo filozofi dnes píšu len pre iných filozofov, kým v minulosti písali pre všetkých ľudí).