Pomáhať veriacim premýšľať, pomáhať premýšľajúcim veriť

Mimo biblické zmienky o Kristovi – Ježiš a Flávius

Z nejakého dôvodu majú ľudia často tendenciu  považovať biblické svedectvo o Ježišovom živote za nedostatočne spoľahlivé k tomu, aby na ňom založili dôveru v jeho existenciu. K takémuto záveru je síce pramalý dôvod, čo pre túto chvíľu ale pominiem a pozriem sa na zmienky o Ježišovi pochádzajúce z iných než novozákonných dokumentov.

Flavius Josephus

Kto bol Flavius Josephus? Flavius pôvodným menom Jozef ben Matitjahu sa narodil v roku 37 po Kristovi v bohatej židovskej rodine. Bol farizejom a vzdelaným človekom oboznámeným s detailami nie len židovského myslenia, ale aj grécko-rímskej kultúry. Počas židovských vojen proti Rímu sa v pozícii vysokého veliteľa za istej bezvýchodiskovej situácie vzdal a pretože sa mu podarilo získať priazeň víťazov, dožil zvyšok života materiálne výborne zabezpečený v Ríme, ako dvorní historik cisára Vespasiána.

Flavius, ktorý sa v posledných tridsiatich rokoch svojho života venoval spisovaniu historických prác, má pre kresťanskú apologetiku obrovskú hodnotu. Chcem sa teraz podeliť o jeden z dôvodov, prečo je to tak.

Flávius je zrejme autorom najvýznamnejšieho ranného historického potvrdenia Ježiša Krista, ktoré pochádza z nekresťanského prostredia. Zmienka o ktorej hovorím sa niekedy tiež nazýva Testimonium Flavionum  a nájdeme ju vo všetkých  zachovaných kópiách osemnástej knihy jeho rozsiahleho historického spisu Dejiny Židov[1]. Tu je:

V tej dobe žil Ježiš, múdry človek, keď ho vôbec máme nazývať človekom. Robil totiž zázraky, učil ľudí, pre ktorých bolo potešením prijímať pravdu, a získal si mnoho Židov a autorov. Tento bol Mesiáš (Christos). A keď ho na základe udania našich predkov Pilát odsúdil k smrti ukrižovaním, tí, ktorí si ho najprv obľúbili, ho neprestali milovať. Zjavil sa im totiž tretieho dňa znovu živý, ako o ňom prorokovali boží proroci toto, aj premnoho iného podivného. A ešte dodnes nezanikla rodina kresťanov (christianoi), ktorí sa volajú podľa neho.

Fascinujúce svedectvo, nemyslíte? Je tu ale jeden háčik. Hoci sú niektorí známi učenci proti (napr. Harnack, Maier) väčšina kritických bádateľov sa zhoduje na tom, že svedectvo nie je úplne autentické. Povedzme prečo je celkom rozumné s nimi súhlasiť. Predovšetkým je tu určité vnútorné napätie . prečo by mal vlastne veriaci Žid, ktorým Flavius bez pochyby bol , uznávať Ježiša za Mesiáša? Z textu však vplýva, že práve to Flavius bez akýchkoľvek výhrad robí. Druhým dôvodom je Origenes. Tento cirkevný autor (185 – 254 nl.) totiž vo svojom diele nazvanom Proti Kelsovi jasne uvádza, že Flavius “neveril, že Ježiš je Kristus“ a “nášho Ježiša neuznal za Mesiáša“.[2] Máme tu teda problém. Aj keď Origen Flavia poznal, na text už citovaný zrejme nenarazil.

Čítal poriadne alebo malo v jeho dobe Flavio svedectvo iný obsah? Kto vlastne prvý cituje Flaviovo svedectvo tak, ako ho poznáme dnes?

Je to preslávený a vierohodný historik Eusebios (263 – 339), ktorý Testimonium Flavianum cituje v troch svojich spisoch. Čo sa teda muselo stať? V rozmedzí nejakých 200 rokov medzi Flaviom a historikom Eusébiom zrejme došlo k prepracovaniu Flaviovej pôvodnej informácie o Ježišovi v kresťanskom duchu alebo rovno k dodaniu celého textu svedectvo do jeho Dejín Židov. Možnosti sú tu síce dve, ale jednu si môžeme rovno vyškrtnúť. Predstava, že by došlo k doplneniu celého znenia svedectva (a nie iba modifikáciu časti textu v kresťanskom duchu) je totiž dnes prakticky opustená. Prečo? Väčšina historikov je presvedčená o tom, že minimálne Flaviova kostra je pôvodné svedectvo. Svedčia o tom nasledujúce dôvody:

Dôvody pre autenticitu väčšej časti Flaviovho svedectva o Kristovi

Agápiov text z desiateho storočia

Pravdepodobne najvýznamnejším dôvodom pre záver, že Flavius naozaj o Kristovi na sklonku prvého storočia hovoril, pričom bol jeho text v kresťanskom duchu neskôr upravený, je objav urobený semitológom profesorom Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme Schlomo Pines. Ten v roku 1972 našiel text arabského kresťanského historika Agápia z 10. storočia . Pines a mnohý ďalší sú presvedčení, že v texte, ktorý bol preložený najprv do sýrštiny a potom do arabsky písanej Agápiovej Svetovej histórie, máme naozaj  pôvodné znenie Flaviovho svedectva. Text znie takto:

V tejto dobe žil múdry muž menom Ježiš. Jeho spôsob života bol dobrý a bol známy ako cnostný. A mnoho ľudí zo Židov aj z iných národov sa stalo jeho učeníkmi. Pilát ho odsúdil na ukrižovanie a k smrti. Hovorili, že sa im zjavil tretí deň po ukrižovaní a že bol živý, podľa toho bol pokladaný za Mesiáša, o ktorom proroci predpovedali zázraky.[3]

Niet sporu o tom, že tento text nepodlieha kritike, ktorou je podrobovaný spomínaný širší text vyššie. Origenes by pri čítaní tejto verzie Flaviovho svedectva naozaj došiel k názoru, že Josephus neuznal Krista za Mesiáša a sám Flavius by určite nemal z pozície veriaceho Žida problém takto reportovať. Pre autenticitu tejto kratšej verzie svedčia k tomu ešte aj ďalšie dôvody. Napríklad fakt, že tu chýba obvinenie Židov z Ježišovej smrti.

Flaviova zmienka z dvadsiatej knihy Dejín Židov

Flavius o Ježišovi nehovoril iba na jednom mieste. V poslednej, dvadsiatej knihe svojich Dejín, sa objavuje krátka pasáž tohto znenia:

Ananos zhromaždil synedrion a postavil pred neho Jakuba, brata Ježiša, ktorý bol nazývaný Christos, a niektorých ďalších a obvinil ich, že prekračujú zákon a nechal ich ukameňovať.

Tento Flaviov výrok bol vždy absolútnou väčšinou bádateľov považovaný za autentický. Pre neskoršiu kresťanskú interpoláciu tu totiž nesvedčí vôbec nič. Na rozdiel od výroku z osemnástej kapitoly o tejto pasáži vie okrem Eusébia aj Origenes. Kresťan, ktorý by text obmieňal, alebo priamo vytváral, by celkom určite podal informácie inak a v oveľa väčšom detaile. Jakuba, ktorý sa v prvotnej Cirkvi tešil obrovskému vplyvu Biblia nazýva bratom Pána, pričom v tejto lakonickej pasáži sa o ňom hovorí len ako o bratovi Ježiša, nazývaného Christos. O Ježišovi samotnom by samozrejme prípadný kresťanský interpolátor  tiež hovoril výrazne inak. Takto ho Flavius iba sprevádza od kresťana nemysliteľné poznámkou “ktorý bol nazývaný Christos“, aby ho vôbec odlíšil  od dvadsiatich iných Ježišov, v ktorých v celom diele zmieňuje . . .

Áno, táto Flaviova veta je bez všetkých pochybností pôvodná. Prečo je ale táto krátka pasáž relevantná k podpore stanoviska a autenticite väčšej časti Flaviovho vyznania vyššie? Z nasledujúceho dôvodu. Skutočnosť, že v prípade tejto druhej zmienky o Ježišovi vo Flaviovom diele je Ježiš bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia nazvaný Christos silne naznačuje, že autor už vo svojom diele osobu plnšie identifikoval. Keby toto totiž bola prvá zmienka o Ježišovi vo Flaviovej práci, potom by pisateľ veľmi pravdepodobne frázu formuloval napríklad takto . . . “brat istého Ježiša, ktorý bol nazývaný Kristom“ .

Aj tu teda vidíme dôvod pre záver, že Flavius o Kristovi už hovoril.

K čomu sme teda dospeli?

Slovami doktorky Aleny Frolíkovej to môžeme zhrnúť takto: Josephus Flavius sa vo svojom diele Dejiny Židov z roku 93/94 zmienil o Ježišovi, považovanom za Mesiáša, ktorý je so všetkou pravdepodobnosťou totožný so zakladateľom kresťanstva. Zanechal nám svedectvo o tom, že Ježišov brat Jakub a iní, boli obvinení z nedodržiavania židovského zákona a že boli odsúdení a popravení. Druhá správa v 18. knihe toho istého diela je problematická.  Bola zrejme prepracovaná v kresťanskom duchu. Pôvodné znenie zachoval s najväčšou pravdepodobnosťou Agapios, avšak v arabskom znení. Obe Flaviové zmienky sú stručné, ako zodpovedá m.j. aj nepatrnému významu kresťanstva v jeho počiatkoch[4].

Ako som už krátko spomenul vyššie, existujú bádatelia, ktorí nachádzajú dôvody domnievať sa, že je to práve ona širšia verzia Flaviovho vyznania, ktorá je pôvodná a bez kresťanských úprav (medzi tie dôvody patrí napríklad skutočnosť, že širokú verziu vyznania obsahujú všetky grécke rukopisy Flaviovho diela, alebo fakt, že výraz “múdry muž“ ktorý by kresťan o Kristovi sotva použil, Flavius používať vie, keď referuje o Dávidovi a Šalamúnovi)[5].

Nech je však pôvodná verzia a širšia či kratšia Agapiova, vo Fláviovom vyznaní máme v každom prípade úžasné potvrdenie historicity Ježiša Krista z pera kresťanstvom nedotknutého pozorovateľa prvého storočia.

 


[1] Flavius Josephus, Židovské starožitnosti

[2] Gary Habermas, Ancient Evidence for the Life of Jesus, Nelsom Publishers, 1984

[3] Schlomo Pines, An Arabic Version of the Testimonium Flavianum and its Implications, Jerusalem 1971

[4] Alena Frolíková, Ranné kresťanstvo očami pohanov, Hh 1992

[5] Paul L. Maier, ed./trans.,Josephus – The Essential Works (Grand Rapids: Kregel Publications, 1994)

                 

(Zdroj prevzatý a do slovenčiny preložený so súhlasom autora stránky www.rozumnavira.cz)